Slovensko - hokejová republika (IV. diel)

SLOVAN, KOŠICE, DUKLA... A PRVÁ OLYMPIÁDA

Prvý historický titul majstra Československa vybojoval v najvyššej súťaži pre Slovensko Slovan Bratislava v sezóne 1978/1979. Lídrami mužstva boli súrodenci Marián, Peter a Anton Šťastní. Tréner Ladislav Horský a jeho zverenci tak dotiahli do konca dlhoročné úsilie známych i menej známych predchodcov nielen z Bratislavy, ale zo všetkých kútov Slovenska. 

Posledný titul majstrov sveta v spoločnej histórii českého a slovenského hokeja videla v roku 1985 Praha. Kapitánom mužstva bol Dárius Rusnák a spolu s ním sa o zlaté medaily zo slovenských hokejistov pričinili Igor Liba, Vincent Lukáč a Dušan Pašek. V prvej polovici 80. rokov patrila útočná formácia Lukáč – Rusnák – Liba k najlepším v Európe.

V druhej polovici 80. rokov dominoval v slovenskom hokeji klub z východu Slovenska – VSŽ Košice, ktorý hral poprednú úlohu aj v rámci celého Československa. V sezónach 1985/1986 a 1987/1988 sa Košice stali dvakrát majstrami Československa, čím sú najúspešnejším slovenským mužstvom v 50-ročnej histórii najvyššej československej súťaže. V jej predposlednom ročníku (1991/1992) si vybojovali zlato aj hokejisti Dukly Trenčín. Z armádneho celku sa do reprezentácie i zahraničných klubov dostali: Oto Haščák, Róbert Švehla, Zdeno Cíger, Róbert Petrovický, Žigmund Pálffy, Miroslav Šatan. Hráči Trenčína a Košíc boli v začiatkoch samostatnej slovenskej reprezentácie piliermi národného mužstva a oba kluby úspešne pokračovali aj v prvých ročníkoch samostatnej slovenskej súťaže.

Z celkového počtu 408 reprezentantov od roku 1945 bolo zo slovenských mužstiev vo výberoch Československa iba 66 hráčov. Posledným vystúpením spoločnej reprezentácie boli MS 1992, ktoré po druhý raz v histórii videla Bratislava a Praha. Rozlúčka spoločného štátu i hokejovej reprezentácie mala bronzový lesk. Zaslúžil sa oň aj slovenský trojlístok v drese ČSFR Róbert Švehla, Peter Veselovský a Igor Liba, pričom bol prvý menovaný vyhlásený za najlepšieho obrancu šampionátu podľa direktoriátu IIHF. Po týchto MS zostal český hokej medzi elitou, zatiaľ čo ten slovenský musel na základe rozhodnutia IIHF začínať z najnižšieho schodíka svetovej hierarchie, a to C–kategórie MS. Vďaka šikovnej diplomacii sa hokejisti Slovenska mohli v roku 1993 zúčastniť na olympijskej kvalifikácii v Sheffielde, ktorú vyhrali a otvorili si cestu na ZOH 1994 v Lillehameri. Mužstvo vedené kapitánom Petrom Šťastným vyhralo silnú skupinu v spoločnosti Kanady, Švédska i USA a nešťastne prehralo až v predĺžení vo štvrťfinále s Ruskom 2:3.

Fotogaléria